1. |
Shackled for Eternity
07:02
|
|
||
l. V reťaziach spútaný naveky
V reťaziach osudu spútaný naveky,
spletených z nádejí, strastí a chýb.
Ich ohnivká drásajú srdce i myseľ,
v tej bolesti skrytý je život i smrť.
Vedieť tak, koľko ciest som odvážne prešiel...
A koľko je tých, čo som v smútku či slabosti minul.
Aby som zbabelosť preklínal hneď.
V reťaziach osudu spútaný naveky
spletených z nádejí, strastí a chýb.
Ich ohnivká drásajú srdce i myseľ,
v tej bolesti skrytý je život i smrť.
Vedieť tak, koľko ciest som víťazne prešiel.
A koľko je tých, čo som vo vlastnej slepote minul.
A pritom za chyby vinil som svet.
Moje slová!
Šepkané v búrke
a ukryté v (mlčiacich) kameňoch.
Moje stopy!
V hlbokých vodách
a sypkom piesku.
Keď večné lesy šumia nad hrobmi
a zakrývajú tiesňou.
Keď vietor trhá srdce žiaľom
(a) odvekou piesňou.
Keď sa otriasa zmätený svet
v zúrení besnom.
Keď voláte moje meno
a ja viac už nie som.
Už hľadím na opačný breh.
Hoci sa (čierna) voda proti mne spína,
chystá sa zhubiť ma, nech!
Telo zhorí, duša však zostane snívať.
|
||||
2. |
|
|||
ll. Do hlbín spánku zabudnutia
Už zmáha ma najtuhší spánok,
čo prináša preludy zvláštne.
V nich naveky bude zdať sa mi
o chladnej a nezemskej kráse.
Vzdialený kraj ma k ceste vyzýva,
keď posledné svetlo dňa v temnotách sliepňa.
Tak rozlúčte sa so mnou v nádeji,
že ma vietor privedie k hviezdam.
Na krídlach tichých sen priletel,
na čiernych perutiach s odleskom striebra.
Či ešte vôbec kto rozpovie,
kam cesta mala viesť, kam napokon viedla
Už zmáha ma najtuhší spánok,
čo prináša preludy zvláštne.
V nich naveky bude zdať sa mi,
o chladnej a nezemskej kráse.
Na krídlach tichých sen priletel,
čo teraz ma do diaľav nesú.
A posledné švihnutie perutí
zahasí života sviecu..
Na krídlach tichých sen priletel
a dotkol sa ľadovým bozkom.
A kniha, v ktorej osud bol spísaný,
sa pokryla chladnúcim voskom.
Na krídlach tichých sen priletel
a dotkol sa ľadovým bozkom.
A kniha, v ktorej osud bol spísaný,
sa pokryla chladnúcim voskom.
Tak zmohol ma najhlbší spánok,
ja o nádhernom zámku snívam.
Ktorý odveké tajomstvá
v nočnej temnote skrýva.
Na krídlach tichých sen priletel,
na čiernych perutiach s odleskom striebra.
Či ešte vôbec kto rozpovie,
kam cesta mala viesť, kam napokon viedla.
Či vrátim sa z tej púte ďalekej,
a kto si kedy spomenie na mňa.
Tak rozlúčte sa so mnou s nádejou
a slzy ukryte v dlaniach.
|
||||
3. |
Wasteland
05:48
|
|
||
lll. Pustina
Do vzdialených pustín ma odvliekol preradný sen.
Kde nad prašnou krajinou sa čierne končiare týčia.
Cez slzy hľadel som na tú smutnú a spustnutú zem.
Tam slnko nehľadí z trónu nebeských výšav.
Do vzdialených pustín ma odvliekol preradný sen.
Kde vzalo sa toľko smútku v mojej duši?
Celú myseľ mi v chvíli pohltil neznámy tieň.
A hoc nehmotný, teraz celou silou do mňa búši.
Či našiel som, čo hľadal som...
Či minul som sa cieľa?
Tá myšlienka ma trápi a srdce v smútku zviera.
Či osudom je priepasť, čo v sebe som si nosil?
Len veľa prázdnych slov a málo v skutkoch cnosti.
Tak otvára sa zraku pustina,
kraje zmaru a smrti.
Pohľad, čo silu pretína...
Nádej marí a škrtí.
Či našiel som, čo hľadal som...
Či minul som sa cieľa?
Tá myšlienka ma trápi a srdce v smútku zviera.
Či osudom je priepasť, čo v sebe som si nosil?
Len veľa prázdnych slov a málo vo mne cnosti.
Tak otvára sa zraku pustina,
kraje zmaru a smrti.
Pohľad, čo silu pretína...
Nádej marí a škrtí.
Pahreba dohára,
chladnúci popol sa vo vetre stráca.
Osud sa uzavrel,
pohrebný sprievod do diaľky kráča.
Prípitky dopité
a z prázdnych čaší ostali črepy.
S posledným výdychom
duša vdiaľ letí.
============================
lll. Wasteland
Treacherous dream took me to the distant wastelands
Where high peaks stand above the dusty land.
Through the tears I beheld this sad and deserted realms.
Where sun does not shine from its throne in high heavens.
Treacherous dream took me to the distant wastelands
Whence came all that sadness to my soul?
Whole mind was covered by unknown shade in a blink of an eye.
Though weightless, it strikes me with all the power.
Did I find what I was looking for?
Or did I miss my destination?
This idea troubles me and crushes my heart with sadness.
Is my fate this void I was carrying within me?
Too many empty words and too little virtue in my deeds.
Thus wasteland opens itself to the sight.
Realms of decay and death.
Vision that cuts through the strength
It strangles all hope and makes it vain.
Did I find what I was looking for?
Or did I miss my destination?
This idea troubles me and crushes my heart with sadness.
Is my fate this void I was carrying within me?
Too many empty words and too little virtue in myself.
Thus wasteland opens itself to the sight.
Realms of decay and death.
Vision that cuts through the strength
It strangles all hope and makes it vain.
Ember smoulders out.
Coldening ashes wither away in the wind.
Fate is sealed.
Funeral procession heads in distance.
Toasts are finished.
Empty beakers turned to sherds.
With the last breath.
Soul flies far away.
|
||||
4. |
|
|||
lV. Cesta do temnoty ukrytej za hviezdami
Nestojím tu sám v strede chladnej prázdnoty.
Ja uverím len tomu, čo zrak vidí a myseľ pochopí.
Tajom a poverám, smiech vraj by mi postačil,
sú to len legendy, ich príbeh má (však) význam.
Nádej zhasína - jej slová v žiali tíchnu,
zúfalstvo ju pohltí i všetku svetskú pýchu.
Mrazivá ničota, kde zastavil sa čas,
predzvesť konca do duše mi vdýchla.
Nárek, bolesť, pochybnosť ma pohltí,
keď nepriazeň a trpkosť do neznáma tiahnu.
Prastarý cyklus musí sa uzavrieť,
napriek hrôze musím svoj údeľ prijať.
Nárek, bolesť, pochybnosť ma pohltí,
keď nepriazeň a trpkosť do neznáma tiahnu.
Bytosť sa z ničoty a chladu náhle zjaví.
Jej tvár je zároveň cudzia i známa.
Rukou mi k ceste pokračovať kynie,
a jej tichý úsmev ma láka.
Do nekonečných hlbín jej temných očí,
do omamného chladu bledých pier.
Ktorými v predlhom bozku
bolesť i pokoj do duše vdýchne.
Prišiel čas prekročiť prah svetov nezmerných,
okovy pozemské prachom sa rozpadli.
Do vysokých siení náhle vstupujem,
v objatí jej okúsim večnosť.
|
||||
5. |
In the Windstorm of Time
08:43
|
|
||
V. Vo víchre času
Po dlhej púti , ktorá však nekončí,
podelím sa so svetom o poznanie a múdrosť.
Spomienky v ohni horia, plamene svoje chrlia,
k lonu mojej nekonečne - kvitnúcej mysle.
Vnútorný boj myseľ moju marí,
moje telo padá do pazúrov pochýb.
Život ruka v ruke so smrťou tancoval,
cesta mi začína, čas sa mi končí.
Vnútorný boj myseľ mi zabil,
povstal som z popola do chladnej moci.
Život ruka v ruke so smrťou tancoval,
nový to cyklus zrodí sa v duši.
Ja trikrát v ohni som sa prerodil,
viac neťahá ma naspäť smútok.
Už neťažia ma strachu okovy,
už sa neopájam zlosťou ľútou.
Rozpálené slzy, vyschli do sucha
a kalich horkosti dopitý je do dna.
Na jeho konci som sám seba spoznal
a znova našiel cesty, čo mi osud núkal.
Driemajúce zmysly tak porazili sen,
kráčam v tieňoch, prázdnou sieňou.
A moje kroky znejúce (mocnou) ozvenou
a vo mne svetlo zrodí nový deň.
Cesta sa ku koncu nachýli,
keď posledné hviezdy v temnote zhasnú.
Strieborný horizont v diaľke odhalí
jej zvláštnu a nezemskú krásu.
Vo víchre času sa tratí váš skrivený svet.
V prachu sa rozpadá, on vlastný nárek dusí,
väčšej záhuby už niet.
Ja som ten čo sníva, ten čo tvorí -
menom zánik i zrod.
Na pilieroch prapodstaty vás vítam,
váš zlatý vek.
|
||||
6. |
Fire falls silent
06:45
|
|
||
Vl. Plameň už tíchne
Plameň už tíchne,
noc nad lesmi padá.
Krv ešte černie
na smrteľných ranách.
Hmla pokryla telá
svojim belostným plášťom.
Všetko je zmetené
víchrom, chladom, dažďom.
Kým oči slepé
naveky spečatí sneh.
Vrany sa zlietajú
v tom podivnom sne.
Kto ešte stojí sám v tieňoch odený
a stráži na zborených hradbách?
Kto ešte kráča cestou v búrke,
hľadá symboly skryté v odlesku hviezd?
Najčerenšia noc
na kraj ospalý pomaly sadá.
V myšlienkach blúdi,
márne pokoj stratený hľadá.
Vo večnom kruhu,
kde koniec sa v sebe stráca.
Keď pustou zemou
pod mračnou oblohou kráča.
Umiera sa a rodí,
kým navždy prekoná strach.
A z prachu hviezdy
a z hviezd ostáva prach.
Keď oheň bleskov dohára,
svet sa v svetle mesiaca kúpe.
A on tam stojí jediný.
Jediný, čo zostal čeliť búrke.
Keď oheň bleskov dohára
a telo do tmy klesá.
Tam padli nadol okovy,
duša letí slobodne k hviezdam.
„Plameň už tíchne, huk v zemi prestáva,
na nebi plameň tíchne a skonáva.
Len ešte dakade hlavne padajú
na nebi hviezdy svietiť začínajú.
Nebo sa čistí, dymu už viacej niet
nebo je čisté, nežiaľ len naň hľadieť.
Tak nočná tichosť na dušu zaháňa,
Čo by sto liet spal, dal by sa do spania.
Všetko zahaslo, čo pokoj šliapalo,
alebo aspoň pokojne zaspalo.
Sen ho podvodný so sieťou pretiekol
do svojich krajín schvátil a zavliekol.“
(J. Kráľ - Plameň už tíchne)
|
KRAJINY HMLY Slovakia
Pagan black metal from Slovakia founded in 2011 by Namtar and Wolkogniv. After demo split with Misty Forest (2012) and single "Do hlbín spánku zabudnutia" (2013). Debut album "Na konci ciest" was released in June 2016 by Echoes Of Koliba & Art of the Night Productions. Second album Poza čierne hory and Cez ostrie followed in 2021 and 2022. Both were released by Werewolf Promotions. ... more
Streaming and Download help
If you like KRAJINY HMLY, you may also like:
Bandcamp Daily your guide to the world of Bandcamp